Nachádzate sa tu:  Domov > Z histórie obce

 

Napísať múdro slová o mieste, kde ste sa narodili, prežili detské huncútstva, kde ste prežili kus  svojho života, kam sa i po rokoch radi vraciate, a pridať k tomu dôležité state z histórie, je ťažšie, ako sa na prvý  pohľad zdalo.  Hlboko sa skláňam pred ľudmi, ktorí v každých časoch si ukradli zo svojho voľna a dokázali o svete okolo seba písať a tak zhmotniť udalosti, aby zostali zachované aj pre ich potomkov.


Spomínam si na zimné večery počas niekoľkých rokov, keď môj tato mal pred sebou veľkú knihu, písal Kroniku. Po rokoch som ju zobrala do rúk spolu s nenápadným školským zošitom, do ktorého sa už zakusol zub času,  Dejinami školskými, ktoré napísali učitelia igramskej školy. Dozvedela som sa veľa zaujímavých fragmentov zo života obyvateľov našej obce. Spomínam si na mnohé udalosti, ktoré som tu sama zažila a ktoré si tiež matne pamätám z rozprávania starších. Dnes sú už  len históriou... V skratke sa chcem o ne podeliť i s Vami a prebudiť Váš záujem o všetko, čo sa týka Igramu a Igramčanov.


Akýkoľvek písomný záznam o tom, čo sa v Igrame kedykoľvek stalo, udialo, je tiež dôležitou súčasťou našej histórie. Zoberte pero a papier a napíšte, načo si radi spomínate. Stačí len trocha dobrej vôle! Pridajte ich potom do Kroniky, ktorá má ešte veľa nepopísaných strán. Každá jedna príhoda, každý obraz života a človeka v našej dedine takto zachovaný  nadobúda s pribúdajúcimi rokmi čoraz väčšiu hodnotu.

Stručne z dejín Igramu

Igram leží v úrodnej Podunajskej nížine v blízkosti miest Trnava, Senec  a Modra neďaleko Malých Karpát v nadmorskej výške 148 m. Dnes leží medzi dvoma dôležitými dopravnými tepnami, železničnou traťou a diaľnicou D1. Chotár obce je rovinatý. Na Nivách a v Šúri strácal rovinatý charakter,  boli tam vinohrady, ktoré už dnes neexistujú. Chotár sa tu zvažuje k šarfickej ceste, pretože touto časťou tiekol v minulosti Dunaj. Až do prvej tretiny minulého storočia tu pravidelne vyrážala spodná voda, preto sa toto pole nazývalo Bahná.


Prvá písomná zmienka o obci je v listine Bratislavskej župy z roku 1244, keď sa spomína pod menom Ikrám obec ležiaca pri potoku Barzaneh (možno Barinec).  Pomenovanie obce  sa odvodzuje od staroslovienskeho slova igrici, čo značilo hudcov, hudobníkov, ktorí patrili Bratislavskému hradu a usadili pri spomínanom potoku . Ďalšia zmienka o obci je z roku 1313, je spomenutá v listine arcibiskupa Tomáša.  Roku 1323 sa majiteľom Igramu stáva hlavný župan Bratislavskej župy gróf Mikuláš a od XV. storočia sa stávajú dlhoročnými majiteľmi Igramu zemani z Borše. Začiatkom XVI. storočia bola obec spustošená pri prechode španielskeho žoldnierskeho vojska, ktoré tiahlo proti Turkom. V roku 1553 tu pri portálnom (daňovom) súpise priznáva rodina grófa Nyáryho  15 zdaniteľných domov. Od roku 1610 bola obec pod správou hradu Červený kameň. Od polovice XVII. storočia vystupujú ako  jediní a dediční majitelia Erdodyovci a Pálffyovci.  V tejto dobe má obec charakter malej sedliackej osady na čele s indexom (richtárom) a niekoľkými poddanými a želiarmi. Okrem malých slamou pokrytých domcov bola v obci malá kaplnka, ku ktorej r. 1861 pristavili vežu a čiastočne ju rozšírili.


Igram leží na ľavej strane potoka Vištuk, ktorý tečie z Piesku pri Modre. Za Veľkým Grobom  v Tárnockom háji ústi do  potoka Šifak (Šúrsky potok) a spolu do Malého Dunaja. V minulosti bol  v dedine zastavaný úsek hore od školy až na dolnom konci po Pažiť. Od školy k potoku vyrástli domčeky chudobných želiarov – Chalupy. Ďalej za potokom, vpravo od dnešného futbalového ihriska, stál  osamelý domček tehliarskeho majstra. V minulosti tam stála tehelňa čatajského statkára Maxa Poppera. V strede obce je Ulička. (Tam sa dalo i sánkovať, tiež z brehov nad ihriskom.)  V r. 1960 bola Ulička  navezená  v priemere o 2 m vyššie a bol vybudovaný betónový most cez potok. Na dolnom konci na Pažiti pri potoku sa usadilo 7 rómskych rodín. Neskôr si  Igramčania postavali domy na hornom konci  Za kostolom a oproti na Prosnisku, tiež na dolnom konci pozdĺž cesty smerom na Čataj, na Pažiti a aj ďalej popri potoku na pozemku Kapusnice. Pri kostole je cintorín a oproti na druhej strane cesty je škola postavená v roku 1904. Prístavba tretej učebne a tiež celá rekonštrukcia  školy sa uskutočnila v roku 1934. Škola mala potom 3 učebne, malú riaditeľňu, riaditeľský byt a vo dvore byt pre slobodného učiteľa. Prináležala jej aj pekná záhrada. Od r. 1949 bola v jednej z tried umiestnená materská škola. Pred kostolom stál pomník padlým v I. svetovej vojne, neskôr aj s tabuľou padlých v SNP. Po rekonštrukcii a úpravách cintorína v osemdesiatych rokoch bol premiestnený na cintorín. Zo starších budov v Igrame treba spomenúť Františka Hlavatého, č. 39,   v ktorom bol za Rakúsko-Uhorska umiestnený notariát. Panským domom bol aj dom Jozefa Hincu  č. 168 s klenutými klembami.  Na dvore sa nachádzal kameň, na ktorom derešovali  poddaných. Ďalším bol dom Viktórie a Štefana Chobotových č. 151 a 152, kde bolo aj pohostinstvo. V  roku 1922 tu bola postavená budova potravného družstva č. 149. Slamené strechy domov sa vymieňali zvyčajne po požiaroch, najdlhšie boli domy prikryté slamou v Chalupách. Pre zaujímavosť, posledná slamená strecha na hlavnej ulici bola vedľa školy na dome Červenkových  a v  r. 1960 bola na dolnom konci odstránená i ostatná z domu Štefana Daniša.


Po oslobodení po II. svetovej vojne nastali veľké zmeny v bývaní, najmä čo sa týka kultúrnosti a hygieny bývania. Miznú tmavé komory, pece, maľované ohniská, otvorené komíny a s nimi aj ornamenty, ktoré zdobili  steny pri peciach a sporákoch. Z izieb zmizli drevené fogaše s kvetinovými  tanierkami a džbánmi. Už ich viac nikto nepotreboval. Rovnako sa z príbytkov vytrácali maľované drevené truhlice a s nimi aj krásne trnavské kroje. Sem-tam sa možno niekde uchovali konopné rubáče, mužské konopné gate a košele, ktoré sa obliekali do žatevných horúcich dní. Dnes už kroj na ulici nevidno, len pri slávnostných príležitostiach a folklórnych slávnostiach.


Je ešte veľa kapitol, ktoré patria k histórii Igramu, ktoré by bolo treba postupne pootvárať. Ako tu ľudia žili vo viacgeneračných rodinách, ako pracovali na poliach, v službách, ako cestovali, odchádzali do sveta za lepším životom. Treba hovoriť aj o jednoduchosti a skromnosti života, štúdium jedného člena rodiny zaplatili svojou lopotou všetci ostatní. Veľmi dôležitou staťou sú dejiny školy a učitelia, ktorí v nej vzdelávali a vychovávali  igramské deti viac ako jedno storočie a snažili sa pozdvihnúť kultúru v obci nezištne, bez odmeny. Som presvedčená, že už spomínané Dejiny školské by boli pútavým  i poučným čítaním  pre každého dnešného obyvateľa. Nemožno zabudnúť na divadlá, ktoré sa tu nacvičovali už od roku 1921 v kultúrno-vzdelávacom spolku Omladina ( založil ho náš spolurodák študent Jakub Tešovič) a neskôr najmä miestni učitelia manželia Hollí. Súčasťou spolku bola aj knižnica, ktorá už v tom čase mala asi 300 zväzkov.   V roku 1924 v Igrame vznikla dychová hudba, ktorú najprv viedol pán Pätoprstý zo Šveinsbachu – Viničného a potom ju prevzal pán Ondrej Orlický. Ťažiskom činnosti Sokola bol futbal. Organizovane sa tu začal hrať futbal už v roku 1925, keď ho do obce priniesol študent  František Brunovský a k nemu sa pridali ďalší nadšenci.  Iste nás bude zaujímať, kde sa tu ľudia v minulosti stretávali, kde a ako sa okrem tvrdej práce i zabávali, ako sa obliekali. Ako vedeli uživiť svoju rodinu, čo mávali na tanieri.  Ako vychovávali deti v mnohopočetných a väčšinou chudobných rodinách. Ako to bývalo v škole. Ako si zarábali korunky, pracovali na poli na vzdialených pozemkoch, skoro ráno a celé rodiny spoločne.  Ako a kde sa hrávali deti, aké mali hračky.  Ako sa vtedy ľudia veselili, ale aj ako smútili, ako svätili sviatočné dni.


Naša oblasť bola elektrifikovaná v roku 1928, v Igrame však elektrický prúd  obec dovolila zaviesť až o 4 roky neskôr. Prvá verejná telefónna hovorňa bola umiestnená v budove školy. Prvé autobusové spojenie sa podarilo uskutočniť v roku 1938 z Veľkého Grobu do Báhoňa.  JRD III. typu vzniklo v Igrame 27. 9. 1952, so všetkými strasťami i bolesťami, ktoré sa s tým spájali.


Posledný zápis  v Dejinách školských je z roku 1955 a v Kronike z roku 1967. V roku 1968 môj tato zomrel. Kto písal úvodné listy Dejín školských možno časom zistíme.


Dejiny sú vždy rozporuplné. Potrebujú čas a múdrych ľudí, ktorí ich správne posúdia, zhodnotia. Mali by byť poučením pre ďalšie generácie, aby si z nich vzali za svoje to dobré a zlého sa v budúcnosti vyvarovali.


Sme ľudia, robíme chyby. Neplánujeme ich, ale sú zákonité v živote každého z nás. Predovšetkým sa však každý človek vo svojom živote odjakživa snaží  o svoje šťastie a šťastie tých, ktorých miluje, ktorých mu Boh zveril do opatery. Robili tak tí, ktorí s láskou  obrábali tento kus vzácnej zeme v dávnej minulosti, robili tak i naši otcovia  a ich rodičia. Skúsme i my pokračovať v ich snaženiach.  Tí, ktorí nás predchádzali,  holými rukami dokázali v potu tváre uskutočniť toľko jednoduchých, krásnych a čistých vecí. Nepokazme ich!  Kým je ešte čas... A zachovajme ich!

 

Pre web igram.sk spracovala Mgr. Daniela Borovská, ďakujeme!

Aktuálne oznamy:

Na úradnej tabuli obce bola dňa 13.11.2017 zverejnená výzva na predloženie cenovej ponuky za účeom výberu dodávateľa stavebných prác (link).

Plánované budovanie optickej siete spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v 05/2018 - bližie informácie nájdete na nasledovnom linku.

Užitočné odkazy:

geoportal obce Igram

 

portal elektronickych sluzieb obce Igram

informácie zo života obce a samosprávy

Správca obsahu a technický prevádzkovateľ

Správca obsahu:

Obec Igram
Igram č. 217, 90084 Igram
Tel.: +421 (033) 6455209
Email: admin@igram.sk

Technický prevádzkovateľ:

WebHouse, s.r.o.
Paulínska 20, 917 01 Trnava
Tel.: +421 (033) 2933500

Prehlásenie o prístupnosti

Webové sídlo obce Igram www.igram.sk sa v čo najväčšej miere snaží o dodržiavanie platnej legislatívy v oblasti prístupnosti webových stránok, a to najmä zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorších predpisov a výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z.z. o štandardoch informačných systémov verejnej správy.

Obec si je vedomá nedodržania štandardov v niektorých častiach stránky, na zlepšovaní obsahu neustále pracujeme. Uvítame podnety občanov a širokej verejnosti.